Pivá v ponuke

Popis

Tajná tradičná receptúra na prípravu piva Hoegaarden zahŕňa len najkvalitnejšie ingrediencie a miestne suroviny: surovú pšenicu a ovos, jačmenný slad, chmeľ, kvasnice vrchného kvasenia a pramenitú vodu s obsahom minerálov. Tieto suroviny, spoločne s pridaným koriandrom a sušenou pomarančovou kôrou z Curaçaa, vytvárajú charakteristickú sladko-kyslú a zároveň korenistú chuť piva. Pivo nie je filtrované a dokvasovanie prebieha priamo v sudoch a fľašiach.

Pivo Hoegaarden má, podobne ako iné belgické pivá, svoj vlastný typ pohára. Štýlový šesťhranný robustný pohár sa teší takmer ešte väčšej popularite ako samotné pivo. Traduje sa, že jeho tvar má praktický dôvod – aby ho bolo možné na konci noci vypáčiť opilcovi z ruky „francúzskym kľúčom“.

Pivovar v Hoegaardene varí okrem svojej vlajkovej lode aj ďalšie pivá:

• Hoegaarden Rosé

• Hoegaarden Citron

• Das

• Speciale

• Grand Cru

• Verboden Vrucht

Legendárny zakladateľ Pierre Celis sa po predaji pivovaru presťahoval do Texasu v USA, kde pokračoval vo svojom remesle. V Austine otvoril nový pivovar Celis Brewery, ktorý vyrábal biele pivo Celis White. Aj tento pivovar však neskôr predal spoločnosti Miller, ktorá ho zatvorila a obchodnú značku predala ďalej.

História

V roku 1445 objavili mnísi žijúci v malom mestečku Hoegaarden recept na varenie bieleho piva. Spočiatku ho varili len pre vlastnú spotrebu, no neskôr sa predaj piva stal pre kláštor aj vítaným zdrojom príjmov. Mnísi boli vo svojom remesle takí úspešní, že ich nasledovali aj miestni farmári. Obľuba piva neustále rástla, a tak na konci 19. storočia bolo v tomto malom mestečku neďaleko Bruselu s 2000 obyvateľmi viac ako 30 pivovarov. Pod tlakom silnej konkurencie pív typu ležiak (Lager) a v dôsledku neľahkej situácie počas oboch svetových vojen však boli pivovary postupne zatvárané, až bol v roku 1957 uzavretý aj posledný z nich, pivovar Tomsin.

O deväť rokov neskôr, v roku 1966, sa mliekar Pierre Celis rozhodol obnoviť tradíciu varenia bieleho piva v mestečku Hoegaarden a založil si malý pivovar s názvom The Cloister (známy aj ako De Kluis).

Úspech bol nečakaný. Kým v roku 1966, keď bol pivovar otvorený, jeho produkcia predstavovala 350 hektolitrov piva, v roku 1985 už vyrábal 75 000 hektolitrov. Jeho úspech inšpiroval aj ďalšie pivovary, aby sa pokúsili vyrobiť vlastné biele pivo, avšak kvalite nápoja vareného podľa pôvodnej receptúry sa žiadne z nich nevyrovnalo.

V roku 1985 bola väčšina pivovaru zničená pri požiari. Ako je však v Belgicku zvykom, pomoc ponúklo hneď niekoľko ďalších pivovarov, medzi nimi aj najväčšia belgická pivovarnícka spoločnosť Interbrew (dnes InBev). Interbrew požičal Pierrovi Celisovi peniaze na obnovu pivovaru, no po čase začal na neho tlačiť, aby zmenil pôvodnú receptúru v prospech masového dopytu. Celis sa napokon rozhodol v roku 1987 svoj pivovar tejto spoločnosti predať. V roku 1997 pivovar vyrobil 855 000 hektolitrov piva a úspešne rozvíjal aj jeho export.

V roku 2005 bolo oznámené, že výroba piva sa presunie do väčšieho pivovaru firmy InBev v meste Jupille. Tento presun sa však nikdy neuskutočnil. Dôvodom boli obavy zo zhoršenia kvality piva a nespokojnosť miestneho obyvateľstva s možným odchodom najväčšieho zamestnávateľa a stratou tradičného symbolu mesta.

Našli ste chybu? Dajte nám vedieť!